Divadlo ASI na festivale v Srbsku
DIVADLO ASI zo Šale nás reprezentovalo na 31. Festivale divadelných inscenácií dolnozemských autorov v srbskej Pivnici. Text napísala Alenka Demková.
Moje prvé stretnutie s vojvodinskými Slovákmi v srbskej Pivnici bolo v apríli 2003. Boli to pre mňa nezabudnuteľné chvíle. Na festivale DIDA (Divadelné inscenácie dolnozemských autorov) sme uviedli ako hostia festivalu so šalianskym Divadlom ASI – Terra Wag hru J. Barča Ivana Matka v réžii Romana Budaia a Miroslava Demína. Slovami je ťažké opísať neopakovateľnú atmosféru, ktorú som vtedy zažila pri stretnutí s vojvodinskými Slovákmi, divadelníkmi a ich rodinami.
V Pivnici už predtým (v roku 1998) úspešne vystupovalo aj Divadlo ŠOK s hrou Zlý sen. Ako k tomu vlastne prišlo?
V rozhovore s redaktorom Pavlom Matúchom pre srbské vojvodinské noviny Hlas Ľudu zo dňa 17. mája 2003 o tom hovoril Roman Budai: " V roku 1998 som sa stretol s Jankom Kmeťkom zo srbskej Pivnice na Celoslovenskom festivale v Čadci. On mi vtedy hovoril o festivale DIDA, ktorý sa koná od roku 1995 (Divadelné Inscenácie Dolnozemských Autorov).Vtedy mi sľúbil, že nás pozvú, keď budeme mať hru od slovenského autora. Ešte v tom roku 1998 sme boli na festivale s Divadlom ŠOK s hrou slovenských autorov Pavla Juráňa a Štefana Skrúcaného Zlý sen. Od tohto roku s Pivničanmi udržiavame pravidelné stretnutia. Hrali sme nielen v Pivnici, ale aj v Laliti, Silbaši. Ja som bol pozrieť aj predstavenie v Kysáči."
Táto spolupráca tak trvá neuveriteľných 28 rokov. Divadlo ŠOK, Divadlo ASI, ale aj Divadlo Materinky reprezentovali naše mesto na tomto jedinečnom festivale, v okolitých obciach, ale aj v profesionálnom slovenskom divadle v Srbsku - v Báčskom Petrovci.
Do srbskej Pivnice sme vycestovali vo štvrtok 2. apríla 2026 ako laureáti minuloročného 57. ročníka festivalu Palárikova Raková s nomináciou na Festival DIDA v srbskej Pivnici. Tohtoročné festivalové motto bolo Svetlá v súmraku podľa názvu jednej z prvých drám Janka Čemana.
Dni Janka Čemana, v rámci ktorých prebieha festival DIDA , začali 27. marca 2026 – symbolicky, keď je v kalendároch zaznamenaný Svetový deň divadla. My sme mali možnosť vidieť v piatok 3. apríla Divadlo VHV Báčsky Petrovec , ktoré sa predstavilo hrou Prisahám na vlastnú mať, na motívy hry Rodinné prípady od autorky Biljany Srbljanovičovej, v réžii Svetlany Gaškovej.
Sobota patrila prípravám na uvedenie našej inscenácie Eli, Eli, lama, sabachtani od autorov Romana Budaia, Miroslava Demína a Romana Budaia ml., v réžii Romana Budaia, Miroslava Demína a kol. V predstavení hrali: Táňa Miškovičová, Veronika Mondočková, Kristína Dufalová, Alena Demková, Martin Ferus, Fero Držík a.h., Veronika Mondočková ml. a Dominika Mondočková. Roman Budai a Milka Dulíková sa postarali o svetlá, hudbu a mnohé organizačné zabezpečenia. Našim veľkým podporovateľom bol aj Miško Demko. Veľké poďakovanie patrí domácim divadelníkom za pomoc pri technickom zabezpečení predstavenia a za neopísateľnú priazeň. Predstavenie sme odohrali a poďakovaním pre nás bol dlhotrvajúci potlesk. Hneď po uvedení nášho predstavenia sme mali možnosť stretnúť sa priamo na javisku s prof. Mgr. art. Ľuboslavom Majerom, ktorý hodnotil predstavenie veľmi priaznivo. Jeho rozbor bol venovaný všetkým zložkám predstavenia.
Prežili sme krásne chvíle s členmi Divadla Janka Čemana a s ich rodinami. Boli to stretnutia plné zážitkov, spomienok, rozhovorov. Prezreli sme si ich bohatú galériu ocenení a diplomov. Dozvedeli sme sa, že Divadlo Janka Čemana sa počas svojho pôsobenia pravidelne zúčastňovalo na domácich divadelných prehliadkach a svoje divadelné predstavenia uvádzali v okolitých dedinách. Pravidelne sa zúčastňujú aj na festivaloch na Slovensku . Videli sme významné ocenenia a bolo ich naozaj neúrekom. Videli sme ocenenia za réžiu a scenár najúspešnejšej hry Tajomstvo balzamu pre Ľuboslava Majeru, množstvo diplomov a ocenení za herecké výkony pre Jána Kmeťka, Želku Gedrovú, Jaroslava Šimona a mnoho ďalších ocenení.
Odnieslo sme si aj my veľmi vzácne ocenenie : Cenu za najkrajší plagát Eli, Eli, lama sabachtani pre Zoltána Szendrödiho na výstave plagátov k predstaveniam, ktoré účinkujú na 31. festivale DIDA .
Po našom predstavení sme potom dlho do noci trávili krásne chvíle so srbskými priateľmi. Kdesi v kútiku ste mali možnosť vidieť spisovateľa Jána Salčáka ako si niečo zapisuje. Počas nášho pobytu nám rozprával o vojvodinskom človekovi, o ťažkých chvíľach a vojnách, o krásnej reči, statočných ľuďoch , o bohatých dejinách tohto územia. Tesne po predstavení mi odovzdal krásny kvet a povedal, že ďakuje za predstavenie, za modlitby a témy, ktoré v ňom odzneli a ktoré sú teraz veľmi, veľmi potrebné...Na dvoch kúskoch papiera nám odovzdal svoje vyznanie, modlitbu:
Ján Salčák pre súbor zo Šale
Bože, otče náš, ktorý si na nebesiach,
nech je vôľa tvoja,
tak na nebi, ako aj na zemi.
Prosím ťa, posväť nám našu milú slovenčinu
a neuveď nás do pokušenia
vymeniť si ju za reč inú.
Aj hoc sa nad nami hrozná búrka vznesie,
aj hoc skala pukne a zem sa trasie.
Len my, dolnozemskí Slováci
nech zostaneme stáť ako múry hradné
a čierna zem nech prehltne toho,
kto odstúpi zradne...
Odchádzali sme v nedeľu pred obedom a k autobusu nás vyprevádzali naši priatelia divadelníci. Bol to deň ukončenia festivalu pre nás, ale oni ešte pokračovali do neskorých večerných hodín. V programe ešte bola prezentácia knihy Nová slovenská vojvodinská dráma III., vyhodnotenie 9. ročníka súťaže Píšeš ? Píšem! a domáci súbor ukončil festival predstavením Ľud – milá.
Čo napísať na záver ? Vrátili sme sa plní emócií, zážitkov a s pocitom neskutočnej vďačnosti.
Priateľom zo Srbska posielame veľa pozdravov, poďakovaní a pár veršov... napísal ich Boris Filan pre skupinu Elán v texte piesne Človečina :
...Tam nikto pred nikým sa na nič netvári,
dvere sú otvorené.
Čisté sú slzy aj víno v pohári,
všetko je dovolené.
Na mene nezáleží a ani na veku,
nikto ti nepovie nie.
Tu váhu má len keď dáva človek človeku
a každý to vie...
Alena Demková