NAPÍSALI O NÁS

Nitrianske noviny

49. týždeň, 2019


Slovo Šaľanov

november 2019

O SVEDOMÍ A KRÍŽOVEJ CESTE V NÁS

Július Morávek, december 2019, sala.sk

Je práve polovica adventu, čas, ktorý by mal človeka stíšiť, priviesť ho k zahľadeniu do svojho vnútra, pýtať sa svedomia, ako žije, aké uznáva hodnoty, čo chce a čo môže urobiť pre seba i pre druhých. Prešiel nejaký čas od premiéry divadelného predstavenia ELI, ELI, LAMA SABACHTANI, ktorého autormi sú Roman Budai, Myro Demín, Roman Budai ml.

Hra o hriechoch jednotlivca i spoločnosti ako celku


Na webovej stránke divadla ASI som našiel slová evanjelistu Matúša: ,,Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma."

A v kontraste s týmito slovami sa rozvíja príbeh divadelnej hry. Príbeh podobný krížovej ceste Ježiša so štrnástimi zastaveniami od odsúdenia až po Golgotu. Príbeh v dvoch líniách, príbeh, ktorý spája minulosť s prítomnosťou, línie, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia.

Divák sa stáva súčasťou hry už vo vstupnej časti divadelnej sály. Sediaci bezdomovec (Vlado Žák) s klobúkom pred sebou pýta peniaze i jedlo. Po vstupe do sály mierite na javisko, tam vás čaká kápo (Jana Feketeová alebo Veronika Mondočková), gestom pravej ruky a kategorickým tvrdým slovom určuje smer vašej cesty i miesto, kde máte sedieť.

Stávate sa súčasťou hry, stávate sa jej účastníkom, nie ste iba pasívny divák. Máte pocit, že sme spoluzodpovední za to, čo sa deje na javisku. Sledujete, vnímate, vo svedomí posudzujete dianie pred vami. Tragický osud židovskej matky Ráchel (Táňa Miškovičová) a jej dcéry Sáry (Alessia Vargová) tvoria jednu líniu. S kufrom a violončelom prichádzajú do koncentračného tábora Auschwitz, matka hneď po príchode stráca dcéru, prejde svojou krížovou cestou utrpenia, bolesti, ponižovania, bezmocnosti, aby nakoniec zišla zo scény a my nevieme, či prežila. Kápo v nej falošne živí nádej o prežití Sáry, realita je krutá, dcéra zomrela v plynovej komore.

Všemocným vládcom tábora je veliteľ (Zoltán Szendrődi alebo Fero Držík), despotický, krutý, cynický, tyran, pre ktorého konať zlo je potešením. Dominantnou stavbou na javisku je drevená veža, symbol železničného vozňa, vstupnej brány tábora, ubytovne i plynovej komory. Na jej vrchole za ostnatým drôtom sú dve hudobníčky hrajúce na husliach a violončele, ich oblečenie i umelecký hudobný prejav sú v ostrom kontraste s dianím na javisku. Tretiu, klaviristku, nevidieť, počuť iba tóny hudby.

Druhú líniu tvorí príbeh ženy (Alena Demková) a bezdomovca (Vlado Žák). Žena sa rozhodne bezdomovcovi pomôcť, ten odmieta jej pomoc, odpor sa postupne mení na pochopenie toho druhého. Veľa hovoria o živote, kresťanstve, pomoci, žena mu číta bibliu a cituje z nej. Bezdomovec jej ukradne rybu a dá ju ľuďom podobného osudu. Pomôže, no kradol. A je to krádež? Či snaha pomôcť aj takýmto spôsobom? Modifikácia príbehu z biblie.

Rozuzlenie je prekvapivé, spojenie oboch línií prináša kápo s violončelom, ktoré priniesla do tábora Sára. Z časti scény utrpenia a bolesti ho prináša do časti bezdomovca a ženy, sadá do jej kresla už bez táborovej pásky na rukáve, prežehná sa a zmeravene čaká. Pokánie? Pocit viny? Odpustenie? Zmierenie? Asi vec svedomia. Nie iba divadelnej postavy, ale aj divákov na javisku. Hra s otvoreným koncom, minulosť a dnešok. Hranica príbehov sa zmazáva, zrazu sa prelínajú a čakajú na odpoveď. Každého z nás.

Silná hra, silná téma, vynikajúce herecké výkony, vďaka za skvelú hudbu (Peter Špilák), vďaka hudobníčkam z Trnavy, za návrh scény (Miroslav Regitko), kostýmy (Bibiana Takáčová ), réžiu (Roman Budai, Miro Demín), vďaka všetkým, vďaka divadlu ASI, dobre že ste a žijete v našom meste. Bez vás by sme boli chudobnejší.

A ešte otázka Mirovi Demínovi. Prečo práve tieto témy, prečo v tento čas?

"Chceli sme povedať niečo, čo nás trápi, čo by zasiahlo obecenstvo, aby to nebola iba inscenácia, na konci ktorej diváci vstanú, zatlieskajú, a už na druhý deň by si z nej nič nepamätali. Holokaust je najkrutejšia časť dejín ľudstva. Je to náš hriech, hriech, ktorý doteraz niektorí ľudia, žiaľ, nedokážu odsúdiť. V našej hre spomíname viackrát slovo minulosť. Minulosť, ktorá nás ťaží. Zároveň hovoríme o prítomnosti s apelom na budúcnosť. Aby sa hriechy z minulosti už nikdy neopakovali. Divadlo má nastoliť zrkadlo spoločnosti, tak sme to urobili podľa nášho svedomia, výrazovými prostriedkami, ktoré sú nám blízke. Veríme, že to malo zmysel. A čas? Veríme, že tieto témy komunikujeme ešte v pravý čas. Že nie je neskoro."

Je polovica adventného času. Okolo nás zhon, preplnené obchody i nákupné vozíky, zháňanie darčekov, reklama na každom kroku, čierny piatok, televízia, noviny píšu a hovoria o zlobe, vraždách, samovraždách, klimatickej zmene, plné cesty áut. A človek so svedomím sa akosi stráca.

V krajine žije vyše 20 tisíc bezdomovcov a narastá extrémizmus. Eli, Eli, lama sabachtani. (Bože, Bože, prečo si ma opustil.) Alebo je to naopak?


Niekoľko vašich reakcií 

Michaela: Veľmi sa mi to páčilo. Zanechalo to vo mne emócie. Ja som taká citlivá duša a nemám rada, keď sa ubližuje ľuďom. Takže to bolo pre mňa silné, asi ako návšteva koncentráku. Bolo to realistické, emotívne, krásne smutné a moja prvá myšlienka po predstavení bola, že toto bola najlepšia hra, akú som kedy videla a že by ju malo vidieť čo najviac ľudí po celom Slovensku!

Renáta: ASI !!! No nedá mi to, musím ešte raz! Vďaka za toto dielo. Roman, Miro, poklona! Pre mňa absolútne najlepšie predstavenie. Počnúc režisérmi, cez hercov, hudobníkov, muziky, končiac šnúrkami na zodratých topánkach. Táni! Toto si mohla dať iba ty! Excelentný výkon! Feri, ty si proste pán herec. Alenka, Vladko, Jani, úžasní ste! Toto je predstavenie, na ktoré sa nezabúda. Ešte raz - VĎAKA všetkým!

Braňo: Ďakujem za krásny večer. Naozaj, úprimne, podarilo sa vám to! Želám vám všetko najlepšie!

Sandra: Skvelé predstavenie, výborné výkony hercov, smutné, dojemné, na zamyslenie. Gratulujeme! Bol to úžasný zážitok!

Šaľa, 15. a 18. novembra 2019

eS, Slovo Šaľanov, október 2018 


Július Morávek, SLOVO ŠAĽANOV, apríl 2010


Slovo odbornej poroty 

Divadelné dni pod Slovenskou bránou Tlmače XII.ročník (11.-13.4. 2003)

DS TERRA WAG PRI MsDK ŠAĽA - "MATKA"

J. BARČ - IVAN, RÉŽIA, ÚPRAVA: ROMAN BUDAI - MIROSLAV DEMÍN

Priznám sa, že s určitým napätím som očakával vystúpenie tohoto divadelného kolektívu aj preto, že jeden z režisérov predstavenia je Roman Budai. Tento tvorca je z minulých rokov známy búrlivým hľadačstvom. Vyskúšal si sily (a nie vždy neúspešne) v rôznych žánroch divadla, napríklad : divadlo poézie, muzikál, alternatívny typ autorského divadla ap. A zrazu Budai režíruje "Matku" slovenského klasika ako činoherné predstavenie. Je to návrat k poetike hier zo slovenského dedinského prostredia. S radosťou možno konštatovať, že tento návrat bol úspešným a tvorivým počinom. Ukázalo sa, že Roman Budai a Miroslav Demín sú poučení a skúsení režiséri, ktorí ovládajú divadelné remeslo. Naviac, ak mali k dispozícii na slovenské ochotnícke pomery výborných hercov, vytvorili si ideálne podmienky na tvorivú prácu. V kontaktnom netradičnom prostredí malého hľadiska a javiska na javisku Domu kultúry obklopení technickým svetelným vybavením javiska si vytvorili vhodný priestor na inscenovanie náročnej predlohy J.Barča - Matka. Tento ideálny priestor umožnil realizovať dramaturgicko-režijný zámer obidvoch režisérov. Pár centimetrov pred očami divákov sa ocitáme uprostred dedinskej izby s tradičným ľudovým nábytkom. V pološere reflektorov vstupujú do hry postavy príbehu a divák má dojem, že je v centre tohto divadelného diania. Dominantnou zložkou je bravúrne herectvo presdstaviteľky Matky v podaní Aleny Demkovej a najmä jej synov Jana a Paľa, ktorých výborne stvárnili Roman Hatala a Vojtech Dúc. Pohybové a rečové schpnosti týchto dvoch protagonistov, oblečených v klasickom ľudovom kroji umožnilli dosiahnuť potrebné napätie vo vzájomných vzťahoch hereckých postáv zo širokým diapazónom pohybových a rečových schopností. Vášnivé vzťahy plné napätia v tomto expresívnom herectve sa odvíjajú od minima až do maxima hlasových prejavov. Odvíja sa príbeh nešťastnej a životom skúšaniej slovenskej matere a dvoch jej vzájomne znepriatelených synov. Sila jej lásky je až tak veľká, že v záverečnej finálovej časti hry obetuje vlastný život, aby zachránila život jednému zo svojich synov. Umelecký dojem zosilňuje aj výrazné atmosferické svietenie vytváraných mizanscén v pestrej kompozícii postáv, a vhodne volená melodramarická hudba. Hru , napísanú autorom do evanjelického duchovného prostredia, posunuli režiséri do duchovného prostredia katolickej rodiny. Inscenátori posunuli umeleckú latku ostatným súťažiacim kolektívom hodne vysoko.

Eduard Stanovský

Hlavné nominácie:

Odborná porota na 29. celoštátnu súťažnú prehliadku amatérskeho činoherného a hudobného divadla Divadelné Šurany nominuje na priamy postup: DS TERRA WAG pri MsDK Šaľa s inscenáciou - J. Barč-Ivan: M a t k a

Individuálne ceny:

Alene Demkovej za stvárnenie postavy "Matka" v rovnomennej hre "Matka" zo súboru TERRA WAG pri MsDK Šaľa, Romanovi Hatalovi za stvárnenie postavy "Jano" v hre "Matka" zo súboru TERRA WAG pri MsDK Šaľa, Vojtechovi Dúcovi za stvárnenie postavy "Paľo" v hre "Matka" zo súboru TERRA WAG pri MsDK Šaľa