27. marca je Svetový deň divadla!

27.03.2021

Každoročne vznikajú pri príležitosti Svetového dňa divadla posolstvá, ktorých autorom je vždy iná svetová divadelná osobnosť. Prvé vzniklo v roku 1962 a jeho autorom bol Francúz Jean Cocteau. V roku 1994 mal túto príležitosť Václav Havel. Autorkou tohtoročného posolstva je oscarová herečka Helen Mirren.

"Bolo to veľmi ťažké obdobie pre živé performatívne umenia, mnohí umelci, technici, umeleckí remeselníci a ženy bojovali o prežitie v profesii, ktorá je sama o sebe plná neistoty. Možno však práve tá vždy prítomná neistota im umožnila prežiť pandémiu s duchaplnosťou a odvahou. Za nových okolností sa ich predstavivosť pretavila do vynaliezavých, zábavných a dojímavých spôsobov komunikácie, samozrejme, do veľkej miery vďaka internetu. Ľudia si navzájom rozprávali príbehy, odkedy sú na tejto planéte. Krásna kultúra divadla bude žiť tak dlho, ako dlho tu zostaneme my. A vo veľmi blízkej budúcnosti budú znova prekvitať s novou energiou a novým porozumením sveta, ktoré všetci zdieľame. Už sa neviem dočkať", uviedla britská herečka Helen Mirren.

Šaľa má množstvo úžasných ľudí, ktorí sa divadlu úspešne venujú už niekoľko desaťročí. Oni najlepšie vedia, aké to je nebyť v kontakte s divákom. Divák je pre herca či tvorcu najlepšou spätnou väzbou. Šalianski divadelníci sa tešia na obdobie, kedy budú môcť opäť tvoriť a na javisku komunikovať témy, ktoré sú pre nich zmysluplné a zábavné.

"Ja by som si želala, aby sa divadlo hralo len tam, kam patrí. Chýbajú mi hlavičky v hľadisku, chýba mi neopakovateľná energia medzi javiskom a hľadiskom. Chýbajú mi kamaráti, kolegovia herci. Bolí to, bolí to, keď je prázdne šapitó," hovorí šalianska herecká diva Alenka Demková. "Divadlo je pre mňa šťastie, úsmev, slzička, rodina, šťastná hodina, deň, rok, život, nádych, aj vzdych", dodáva Alenka.

Nie je jediná, ktorej sa cnie za javiskovými doskami. "Chcem, aby už všetko bolo v normále. Všetko mi neskutočne chýba", tvrdí Veronika Mondočková.

"Divadlo bez divákov je ako svadba bez muziky, ako leto bez slnka, ako jar bez pukov a kvetov. Divadlo je mojim životom, potrebujem ho ako kyslík v pľúcach. Potrebujeme sa navzájom ako prírodné spoločenstvo každú jednu zložku. Ak jedna nie je, ďalšia umiera. Želám si, aby sme neumreli pre nedostatok umenia a opäť žili plnými dúškami, pretože ľudia divadlo potrebujú", vyznáva sa šalianska herečka Janka Feketeová.

Veríme, že želania divadelníkov a divákov sa čoskoro stanú realitou. Tešíme sa na spoločné stretnutia vo vynovenom dome kultúry. Snáď sa jeho rekonštrukcia nebude zbytočne naťahovať.

Miro Demín